Meteorologický slovník

Vitajte v meteorologickom slovníku. Vyberte si začiatočné písmeno hľadaného výrazu.

N O P

N

  • námraza je ľadová zrnitá nepriehľadná usadenina, ktorá sa tvorí najmä na kovových predmetoch. Spôsobuje občas pod vplyvom veľkej hmotnosti ľadu pretrhnutie elektrických vedení.
  • napätie nasýtenia je maximálny tlak vodnej pary pri danej teplote.
  • nárazovitosť vetra je podmienená turbulenciou prúdenia vzduchu v prízemnej vrstve, pri ktorej pod vplyvom prekážok vznikajú víry. Daná je maximálnou odchýlkou rýchlosti vetra od jeho priemernej rýchlosti. Nárazy vetra sa udávajú v tom prípade, ak rýchlosť jednotlivého nárazu za posledných 10 minút priemernú rýchlosť vetra o 5, príp. i viac m. s~'.
  • níž, tlaková (cyklóna) je mohutný vzdušný vír, v ktorom vzduch prúdi na severnej pologuli proti smeru pohybu hodinových ručičiek a na južnej pologuli opačne. V prízemnej vrstve atmosféry pod vplyvom trenia vzduchu o zemský povrch prúdi vzduch špirálovite ku stredu tlakovej niže, kde sa však nemôže hromadiť, a preto vystupuje nahor.

N

  • oblačnosť, frontálna je pás mohutnej oblačnosti, široký stovky a dlhý tisícky kilometrov. Vertikálny rozmer frontálnej oblačnosti je spravidla 5 kilometrov. Pásmo frontálnych atmosférických zrážok, ktoré vypadávajú z frontálnej oblačnosti, má podstatne menšie horizontálne rozmery. Frontálna oblačnosť je dobre viditeľná na snímkach z meteorologickej družice. Pás oblačnosti atmosférického frontu má spravidla tvar oblúka a vo zvláštnych prípadoch aj špirály.
  • —,kopovitá Pri výstupných pohyboch vzniká kopovitá oblačnosť rôzneho vertikálneho rozsahu. Pri búrkach siaha až k hranici troposféry, ktorá pôsobí ako zadržujúca vrstva. V ojedinelých prípadoch siaha vrchol búrkového oblaku aj nad tropopauzu.
  • —,orografická Orografické podmienky ovplyvňujú aj vlhkosť vzduchu, a to najmä tým, že zdroje vyparovania sú iné v horských zalesnených oblastiach a iné v nížinách, kde je často povrch pôdy suchý. V okolí hôr sa preto často tvorí orografická oblačnosť.
  • —,teplého frontu sa vytvára pozdĺž frontálnej plochy v dôsledku stúpania teplého vzduchu nad klin studeného vzduchu nahor, pričom sa teplý vzduch ochladzuje. Tým sa v určitej výške dosiahne stav nasýtenia a vodná para kondenzuje, pričom sa vytvára mohutný oblačný systém. Jednotlivé druhy oblakov nimbostratus. altostratus, cirostratus a cirus) na seba spravidla plynulé nadväzujú a vytvára sa oblačný masív v tvare klina zužujúceho sa v smere pohybu frontu (obr. 11). Spodná hranica tohto oblačného systému je rovnobežná s frontálnou plochou, horná hranica je takmer vodorovná.
  • oblak je viditeľný zhluk nepatrných kvapiek vody alebo čiastočiek ľadu, príp. kombinácia oboch. V oblaku prebieha koagulácia vodných kvapiek, t.j. nárast veľkých kvapiek na úkor malých.
  • Odmäk je náhle, aspoň dva dni trvajúce oteplenie nad 0 °C, ktoré sa vyskytlo po súvislom, viac dní trvajúcom období mrazov a snehovej pokrývke. Odmäk je spojený so zmenou kvality a topením snehu, čo môže vyvolať povodne a lavíny.
  • oklúzia Oklúzny front je zložený front, ktorý vzniká tak, že studené fronty sa premiestňujú obvykle rýchlejšie ako teplé. V dôsledku toho studený front dostihne teplý front, čím dochádza k ich spojeniu - - oklúzii.
  • —, studená Ak je prenikajúci vzduch, ktorý postupuje za studeným frontom chladnejší ako studený vzduch pred teplým frontom, vzniká studená oklúzia.
  • —, teplá . Ak vzduch, ktorý postupuje z studeným frontom je teplejší ako studený vzduch, ktorý je pred teplým frontom vzniká teplá oklúzia.
  • ombrograf je pristroj, ktorý nepretržite zaznamenáva množstvo zrážok na papierový pás navinutý na valci ktorý sa otáča pomocou hodinového stroja (1 otáčka za 24 hodín). Ombrograf umožňuje určiť v ktorom čase aké množstvo zrážok spadlo.
  • ombrogram je záznam z ombrografu
  • orkán je veľmi silný vietor s priemernou rýchlosťou minimálne 33m.s~'. Jednotlivé nárazy dosahujú aj vyššiu rýchlosť. Vyskytuje sa najčastejšie na mori, kde prúdiacemu vzduchu nestoja v ceste nijaké prekážky. More je pritom veľmi silne rozbúrené, vlny dosahujú obrovskú výšku, hustá pena na vode obmedzuje viditeľnosť, zriedkavo sa vyskytuje aj na horách. Napríklad na meteorologickej stanici na Chopku bola nameraná 14. marca 1988 priemerná rýchlosť vetra až 42 m/s a jednotlivé nárazy až 52 m/s .
  • ostrov tepla Produkcia exhalátov z priemyslu, dopravy a zo spaľovania tuhých palív spôsobuje vo veľkých mestách zvýšenie teploty vzduchu oproti okolitému ovzdušiu priemerne o 1 až 2 °C. V tomto prípade hovoríme o ostrove tepla
  • ozonosféra Významnou súčasťou stratosféry je zóna zvýšenej koncentrácie ozónu - - ozonosféra, ktorá zachytáva pre život nebezpečné ultrafialové žiarenie. Siaha od výšky 10 do výšky 50 km a jej horizontálne rozmiestnenie nie je rovnomerné. V tejto súvislosti sú známe ozónové diery, t.j. oblasti s veľmi zníženou koncentráciou ozónu. Objavujú sa najmä nad Antarktídou a ich vznik sa spája s narastajúcim obsahom freónu v ovzduší.

N

  • pás nižšieho tlaku vzduchu je taký druh tlakového sedla, ktoré je silne pretiahnuté od jednej cyklóny k druhej s nižšími hodnotami tlaku vzduchu pozdĺž osi, spájajúcej stredy tlakových níží.
  • —,vyššieho tlaku vzduchu Zvláštnym prípadom tlakového sedla, ktoré siaha od jednej anticyklóny k druhej, je pás vyššieho tlaku vzduchu. Je to premostenie dvoch tlakových výši pozdĺž spojnice ich stredov.
  • pasát Kvázistacionárne subtropické anticyklóny (napr. azorská tlaková výš) na severnej a južnej pologuli spôsobujú, že z týchto oblastí sa vzduch čiastočne rozteká k severu a čiastočne prúdi k rovníku .Vietor smerujúci k rovníku má na severnej pologuli severovýchodný smer a na južnej pologuli juhovýchodný smer. Nazýva sa pasát.
  • plocha, frontálna Atmosférický front je úzka prechodná zóna vzduchu, ktorá oddeľuje dve vzduchové hmoty rozdielnych vlastností. Toto rozhranie sa zjednodušene nazýva frontálna plocha. Sklonená je pod malým uhlom k zemskému povrchu na stranu k studenému, a teda hustejšiemu vzduchu.
  • počasie je stav ovzdušia na určitom mieste a v určitom časovom okamihu alebo časovom intervale.
  • —,daždivé tropické prevláda po celý rok v rovníkovej Afrike, na juhoamerickom kontinente v povodí rieky Amazonky a na Indonézskom súostroví. Charakterizované je vysokými teplotami vzduchu a veľkým množstvom zrážok, čo podmieňuje bujný rast vegetácie.
  • —,inverzné Ak sa tlaková výš vytvorí vo vlhkom morskom vzduch potom nastáva inverzné počasie (inverzia). Charakterizuje ho opačné rozdelenie teploty, teda v nížinách sa vyskytujú hmly a slabé mrazy , na horách je slnečné a pomerne teplé počasie.
  • —, letné pevninské je charakterizované malou oblačnosťou, príp. prehánkami a búrkami. Oblačné systémy postupujúce z mora sa nad pevninou rozpadávajú.
  • —, mrazivé V zime sa vytvára tlaková výš nad strednou Európou najčastejšie po prenik núti studeného vzduchu, ktorý je ťažký a nad pevninou sa v dôsledku nočného vyžarovania povrchu ďalej ochladzuje. Vo vysokom tlaku vzduchu je preto často mrazivé počasie.
  • —,na mori nemá také výrazné odlišnosti v jednotlivých ročných obdobiach. V stredných a vyšších zemepisných šírkach prevláda počasie s veľkou oblačnosťou a častými zrážkami, v zimnom období sa pridružujú hmly. V nižších zemepisných šírkach, kde počasie ovplyvňujú subtropické anticyklóny, býva v lete slnečné a teplé počasie, v zime hmly.
  • —,polárnych oblasti Počasie polárnych oblastí Antarktídy, Arktídy, Grónska a časti severoamerickej pevniny ležiacej za severným polárnym kruhom nie je dostatočne preskúmané pre nedostatok meteorologických meraní. Charakter počasia je tu ovplyvnený tým, že neexistuje pravidelne striedanie dňa a noci. V severnej polárnej oblasti prevláda v zime počasie s jasnou oblohou a silným mrazmi. teplota sa tu pohybuje väčšinou od -30 do -40°C a len zriedka klesá pod -50°C . Sneží málokedy, avšak stačí mierny vietor, aby zvíril suchý sneh a vybudil dojem sneženia. Snehové víchrice často veľmi znižujú viditeľnosť . V letnom období, keď slnko vôbec nezapadá, sa spotrebuje jeho energia na topenie ľadovcov, prelo nestačí zohrievať vzduch. V lete sa jeho teplota pohybuje okolo 0 °C Vtedy sa zvyšuje aj vyparovanie ľadovcov, v dôsledku čoho vznikajú časté hmly alebo nízka vrstevnatá oblačnosť. Občas padá mokrý sneh, zriedka aj dážď. pričom vietor nie je taký silný ako v zime.
  • —, premenlivé tropické Premenlivé tropické počasie je charakterizované striedaním suchého a daždivého počasia v priebehu roka, pričom dôležitú úlohu tu zohráva aj intertropický front. Tento typ počasia je v rozsiahlych oblastiach Afriky medzi 10° južnej zemepisnej šírky a 15° severnej zemepisnej šírky (okrem rovníkovej oblasti), ďalej severnej časti Austrálie, v južnej Amerike v oblasti severne od rovníka a v strednej časti Brazílie. Rok sa tu nedelí na ročné obdobia, ale na obdobie sucha a obdobie dažďov.
  • —, slnečné sa udrží, ak vietor slabne alebo je stále slabý, na oblohe sú len ploché kopovité oblaky, ktoré sa tvoria najmä v teplej polovici roka. V jesennom období sú príznakom takéhoto počasia ranné hmly.
  • —, subtropické počasie je v oblastiach okolo Stredozemného mora v južných oblastiach USA, v strednej časti Argentíny a Uruguaja. Vyznačuje sa malou oblačnosťou v letnom období. V zimnom období do týchto oblastí prenikajú tlakové niže s frontami a zrážkami, pričom mrazy sa vyskytujú veľmi zriedka Nevytvára sa snehová pokrývka, výnimkou sú vysoké hory. V subtropických oblastiach Číny sú naopak časté monzúnové dažde v letnom období, v zime prevláda vplyv tlakovej vyše so slnečným počasím.
  • —, suché pasátové V oblastiach, kde fúkajú pasáty prinášajúce vzduch z pevniny, prevláda suché pasátové počasie, pri ktorom neprší aj niekoľko rokov. Sú to oblasti medzi 20° až 30° severnej a južnej zemepisnej šírky v Afrike (Sahara), malé oblasti na západe JAR a podstatná časť Austrálie (Austrálska púšť).
  • —,vlhké pasátové prevláda na východných brehoch Austrálie, l karu, východnom pobreží JAR a Somálska a východnom pobreží Brazílie charakterizované je častejšími zrážkami, ktoré vznikajú pri pasátovom prúdení, nad pevninu, prip. vznikajú na svahoch pohorí orografické vertikálne výstupné pohyby vzduchu podporujúce vývoj oblačnosti a vznik zrážok
  • —, zimné pevninské charakterizuje veľká oblačnosť, ktorá sa presúva z oceánu, alebo sa pri inverzii vo vysokom tlaku vytvára nad pevninou. Časté sú aj hmly.
  • podnebie je dlhodobý režim počasia na určitom mieste odvodený z merania meteorologických prvkov a pozorovania meteorologických javov za dlhý rad rokov.
  • —, oceánske je opakom pevninského podnebia. Charakterizuje ho malá teplotná amplitúda. Leto je pomerne chladné, zima teplá. Vlhkosť vzduchu je vysoká , zrážky sú časté. V porovnaní s oblasťami na kontinentoch je na mori väčšia rýchlosť vetra. V jesennom a zimnom období sú pre oceánske podnebie charakteristické rozsiahle hmly.
  • —, pevninské charakterizuje veľká amplitúda v dennom a ročnom chode teploty. Leto je teplé, zima studená. Oblačnosti je menej a slnečných dní viac. Prevládajú letné prehánkové a búrkové zrážky.
  • pohyby vzduchu, konvektivne výstupné Konvektívne výstupné pohyby vzduchu vznikajú ako dôsledok nerovnomerného zohrievania zemského povrchu slnečným žiarením (termickú konvekcia) alebo v dôsledku vynútených vertikálnych pohybov na svahoch hôr (dynamická konvekcia). Ich horizontálne rozmery sú menšie, avšak rýchlosť vo vertikálnom smere dosahuje 5 až 10m. s~', niekedy 20 aj viac m-s'1. Pri výstupných pohyboch vzniká kopovitá oblačnosť rôzneho vertikálneho rozsahu. Pri búrkach siaha až k hranici troposféry, ktorá pôsobí ako zadržujúca vrstva. V ojedinelých prípadoch siaha vrchol búrkového oblaku aj nad tropopauzu.
  • —, vertikálne výstupné Ku kondenzácii vodných pár v atmosfére dochádza najčastejšie pri vertikálnych výstupných pohyboch vzduchu, pri ktorých sa vzduch ochladzuje a vodné pary v ňom obsiahnuté sa zrážajú. Usporiadané výstupné pohyby s rýchlosťou niekoľko centimetrov za sekundu podnecujú vznik rozsiahleho oblačného pásma, ktoré má horizontálne rozmery niekoľko sto km a vertikálne 7 i viac km.
  • pokrytie oblohy oblakmi Pokrytie oblohy oblakmi je dôležitý meteorologický údaj vyjadrovaný v osminách. Ak napríklad pozorovateľ odhadne, že oblaky, ktoré môžu byť po oblohe rôznym spôsobom rozmiestnené (roztratené), pokrývajú spolu polovicu oblohy, celkové pokrytie oblohy oblakmi sa rovná 4/8. Okrem celkového pokrytia oblohy sa určuje aj množstvo jednotlivých druhov oblakov podľa výšky spodnej základne oblaku. Na meranie spodnej hranice oblakov sa používajú prístroje založené na princípe rádiolokátora, ktorý vysiela lúč vo vertikálnom smere a prijíma lúč odrazený od spodnej základne oblaku. Pre verejnosť sa množstvo oblačnosti vyjadruje slovne podľa tabuľky: Oblačnosť Slovné v osminách vyjadrenie O jasno 1/8 takmer jasno 2/8 malá oblačnosť 3/8 malá oblačnosť až polooblačno 4/8 polooblačno 5/8 polooblačno až oblačno 6/8 oblačno 7/8 veľká oblačnosť 8/8 zamračené
  • poľadovica je priehľadná ľadová vrstva vytvárajúca sa na zemskom povrchu pri daždi (niekedy podchladenom na teplotu pod 0°C), ktorý padá na povrch s teplotou vzduchu pod 0°C.
  • pole, tlakové Izobary na poveternostnej mape vytvárajú tlakové pole, ktoré kvantitatívne vyjadruje horizontálne rozloženie tlaku vzduchu a jeho zmeny v horizontálnom smere.
  • postup atmosférického frontu môže byť spojený už so spomínaným ľavotoči¬vým prúdením tlakovej niže alebo prúdením všeobecne, pričom rozhodujúcu úlohu má smer a rýchlosť vetra v strednej troposfére, teda vo výškach od 2 do 7 km. Smer postupu atmosférických frontov závisí od polohy tlakovej niže, ktorú nazývame riadiaca tlaková níž, a od jej premiestňovania. K prúdeniu v oblasti tlakovej niže treba ešte pridať postup tlakovej niže, ktorá sa premiestňuje aj s frontami.
  • povodeň vzniká z rôznych príčin. Pri nadmerných zrážkach dochádza takmer každoročne k rozsiahlym záplavám v monzúnových oblastiach. Povodeň môže vzniknúť pri rozvodnení aj pomerne malých tokov. Jej príčinou môžu byť krátko trvajúce, ale veľmi intenzívne zrážky pri prietrži mračien alebo silných búrkach. Môže ju spôsobiť aj rýchle topenie snehu na horách v jarnom období alebo aj začiatkom leta, a to najmä vtedy, keď v rieke plávajú ľadové kryhy, ktoré môžu zahatať jej tok. V prímorských oblastiach môže dôjsť k povodni pri silnom vetre, ktorý vytvorí obrovské vlny postupujúce na pobrežie.
  • pranostiky Najstaršími zdrojmi predpovedí, pomocou ktorých sa ľudia pokúšali určiť budúci stav počasia, boli ľudové pranostiky, Svedčia o tom, že človek bol v minulosti omnoho viac spätý s prírodou ako v súčasnosti a starostlivo sledoval všetky prírodné úkazy. Usiloval sa ich vysvetliť a predvídať. V pranostikách je sústrediť skúsenosť mnohých generácií, ktorá však nie je presná.
  • predpoveď
  • —,počasia, dlhodobá (na l mesiac) je len všeobecná a obsahuje charakteristiku počasia v jednotlivých dekádach.
  • —,počasia, krajová je krátkodobá a strednodobá (najviac na pár dní)
  • —, počasia, krátkodobá (na 1 až 3 dni) je všeobecná aj špeciálna. Vydáva sa pre rôzne oblasti.
  • —,počasia, miestna je krátkodobá (spravidla len na 1 deň).
  • —,počasia, okresná je krátkodobá (má platnosť do 3 dní)
  • —,počasia, republiková (pre SR) je veľmi krátkodobá až dlhodobá.
  • —, počasia, strednodobá (na 4 až 10 dní, v súčasnosti sa vydáva u nás na 6 dní) je všeobecná aj špeciálna.
  • —,počasia, špeciálna je určená používateľom z rôznych odvetví národného hospodárstva (poľnohospodárstvo, doprava a pod.) a jej obsah vyplýva z ich požiadaviek.
  • —,počasia, veľmi krátkodobá (na 12 hodín) sa vydáva predovšetkým pre leteckú a pozemnú dopravu a obsahuje predpoveď špecifických prvkov (hmla poľadovica, vietor a pod.)
  • —,počasia, všeobecná je určená širokej verejnosti a obsahuje predpoveď oblačnosti, smeru a rýchlosti vetra, atmosférických zrážok a extrémnych teplôt.
  • prehánky sú krátkotrvajúce dažďové alebo snehové zrážky, ktoré vypadávajú z oblakov typu kumulus a kumulonimbus. Ich horizontálny rozmer je malý, často zasiahnu pás široký len niekoľko sto metrov.
  • prietrž mračien vzniká v letnom období pri silných búrkach, ak za hodinu spadne viac ako 58 mm zrážok alebo za dve hodiny viac ako 64 mm, resp. za tri hodiny viac ako 72 mm zrážok.
  • Prízemný mráz - mráz vo vrstve hrubej len niekoľko cm až niekoľko desiatok cm - vzniká radiačným ochladením. V prechodných ročných obdobiach spôsobuje škody v poľnohospodárstve (kvety, zelenina). Rozdiel medzi teplotou vzduchu meranou v štandartnej výške (2 metre nad povrchom) a teplotou pri povrchu býva 2 až 4 stupne.
  • Psie dni - z latinského dies caniculares, slovensky kanikuly - obdobie najväčších horúčav v roku. Tieto dni teda nemajú nič spoločného so "psím počasím". Pomenovanie súvisí s jasnou hviezdou Sírius, ktorá sa tiež nazýva "Psia hviezda". Výraz sa k nám dostal prostredníctvom klasickej literatúry z oblasti Stredozemného mora. Keďže školské prázdniny boli u nás od dávna v lete, výraz sa zaužíval pre ich pomenovanie - v ruštine aj v spisovnom jazyku.
Iné weby autora
Slovensko - Tipy na výlet Slovensko - Tipy na výlet

Ondrej Košťan © 2011