Meteorologický slovník

Vitajte v meteorologickom slovníku. Vyberte si začiatočné písmeno hľadaného výrazu.

Geokoróna- Exosféra je najvyššou zónou atmosféry, je veľmi málo preskúmaná, významné údaje o nej poskytujú umelé družice. Pomocou družíc bola objavená aj zemská koróna - geokoróna, ktorá sa skladá z atómov vodíka a siaha do výšky 200 000 km.

hektopascal Štandardný atmosférický tlak je tlak vzduchu, ktorý je v rovnováhe s hmotnosťou ortuťového stĺpca s prierezom lem2 a výškou 760mm pri teplote 0°C meraný na hladine mora a v zemepisnej šírke 45°. Jednotkou na meranie tlaku v medzinárodnej sústave Šije l pascal (Pá). Je to tlak vyvolaný silou l N (newtona) rovnomerne pôsobiacou v smere normály na plochu l m2. Vzhľadom na to, že v meteorológii sa na meranie tlaku vzduchu používala jednotka milibar, schválená bola výnimka na používanie násobnej jednotky pascala hektopascal (hPa). Staršie jednotky, ktoré sa používali na ciachovanie doteraz používaných prístrojov, boli milibar (mbar), milimeter ortuťového stĺpca (mm Hg) a torr.
heliograf Dĺžka slnečného svitu sa na meteorologických staniciach zaznamenáva heliografom.
hmla je zložená z veľmi jemných čiastočiek (kvapiek alebo kryštálikov), ktoré sa pre svoju nízku hmotnosť iba vznášajú vo vzduchu, pričom dohladnosť je menšia ako l km.
—, advekčná Ak je hmla prenesená prúdením vzduchu do inej oblasti, ide o advekčnú hmlu.
—, hustá Na zhoršovaní viditeľnosti sa najväčšou mierou podieľa hustá hmla, pri ktorej sa dohľadnosť znižuje niekedy iba na desiatky metrov.
—, radiačná hmla sa vytvára často pri nočnom ochladzovaní prízemnej vrstvy vzduchu pod vplyvom vyžarovania tepla. Vtedy hovoríme o radiačnej hmle.
—,riedka pri ktorej je dohľadnosť nad 100 m, nie je pre pozemnú dopravu až taká nebezpečná ako pre leteckú dopravu.
hmota, vzduchová Vzduchovou hmotou nazývame objem vzduchu, ktorý zaberá rozsiahle oblasti troposféry nad zemským povrchom a je charakterizovaný približne rovnakými fyzikálno-meteorologickými vlastnosťami (teplota, vlhkosť a pod.). Ak leží vzduchová hmota dlhšie nad nejakou oblasťou (nad pevninou alebo oceánom), nadobúda jej charakteristické vlastnosti, ktoré sa v horizontálnom smere veľmi málo menia. Vzduchové hmoty sa formujú vo vysokom tlaku vzduchu. Tlakové vyše podmieňujú zotrvávanie vzduchu nad tým istým podkladom, čím sa vytvárajú podmienky pre formovanie vzduchovej hmoty.
hodnota tlaku vzduchu, redukovaná sa zakresľuje do synoptickej mapy a uvádza sa bežne v televíznych a rozhlasových reláciách o počasí.
hodnotenie úspešnosti predpovede počasia spočíva v porovnávaní predpovedá. neho počasia so skutočným. Toto porovnanie môže byť subjektívne (bežné Vo verejnosti) alebo objektívne, ktoré vykonáva zostavovateľ predpovede na základe kompletných údajov o počasí na celom území.
úspešnosti predpovede počasia, laické môže byť správne len v malej miere, pretože z jedného miesta nie je možné posúdiť priebeh počasia na celom území. Na to sú potrebné celodenné meteorologické pozorovania zo všetkých meteorologických staníc.
úspešnosti predpovede počasia, objektívne sa používajú presné a vopred stanovené kritériá, pomocou ktorých sa porovnávajú predpovedané a skutočné hodnoty meteorologických prvkov a určujú sa percentuálne hodnoty úspešnosti. Úspešnosť predpovede na 24 hodín dosahuje priemerne 86 %, čo je v porovnaní so zahraničím na úrovni vyspelých meteorologických služieb. Zložitosť predpovedania počasia nie je všade rovnaká. Závisí od orografických podmienok, od polohy územia vzhľadom na oceán alebo veľké more. Premenlivosť počasia je u nás omnoho vyššia ako napr. v slnečnom Taliansku.
Holomráz- nastáva vtedy, keď teplota vzduchu klesne pod bod mrazu, pričom pôda nie je pokrytá snehovou pokrývkou. Holomráz je nebezpečný najmä pri dlhšom trvaní silných mrazov, ktoré môžu poškodiť oziminy.
hranica oblačnosti, horná Meteorologický rádiolokátor umožňuje určovať tvar a rozmery oblakov, ich polohu v kruhovom dosahu rádiolokátora a intenzitu javov, ktoré s nimi súvisia (zrážky, búrky a pod.). Ďalej sa ním určuje rýchlosť a smer postupu oblačných systémov na základe postupnosti meraní. Veľmi výhodné je meranie hornej hranice oblačnosti, ktorú nie je možné merať zo zeme. Rádiolokátor zaregistruje zmenu v odraze vysielaných lúčov na hranici oblačnosti. Takto je možné určiť aj vývoj kopovitých a búrkových oblakov, ktorý prebieha tak, že horná hranica sa stále zvyšuje až po určité štádium, keď začínajú z oblaku vypadávať zrážky (krúpy). Najvyššie štádium dosiahne kopovitý oblak vtedy, keď sa vývoj vo vertikálnom smere zastaví.
Hranica sneženia - nadmorská výška, v ktorej sa padajúce tuhé zrážky menia na dážď. Významnejšie zrážky sa tvoria v oblačnej vrstve pri teplotách okolo -15 stupňov, aj v lete to býva vo forme snehu. Pri padaní pod hladinou s teplotou 0 °C sa sneh začína topiť. Pri zrážkach strednej intenzity býva hranica sneženia približne 200 až 300 m pod nulovou izotermou, pri intenzívnych zrážkach však aj omnoho nižšie. Markantné je to najmä pri búrkach, pri ktorých sú zrážky často spojené s klesajúcim prúdom studeného vzduchu ("prietrž mračien"). V Tatrách bývajú pri búrkach snehové zrážky aj uprostred leta.
hrmenie Blesky sú sprevádzané intenzívnym akustickým javom — hrmením
hurikán Jedným z najničivejších atmosférických javov postihujúcich oblasti našej Zeme v nízkych zemepisných šírkach je tropický cyklón. Sú to intenzívne vzdušné víry, ktoré sa pohybujú nad teplým oceánom a pri prechode nad pevninu zapríčiňuje katastrofálne škody. Vyskytuje sa najmä v Karibskom mori a Mexickom zálive, kde sa nazýva hurikán, a v Juhočínskom mori dostal pomenovanie tajfún. Ničivé účinky má najmä silný vietor, ktorého rýchlosť dosahuje často 180 až 290 km za hodinu. Zaznamenané boli aj oveľa vyššie rýchlosti. Tropické cyklóny na rýchlu orientáciu meteorologická služba pomenúva vlastnými menami. V minulosti to boli iba ženské mená, v súčasnosti aj mužské.
Hydrológia- sa zaoberá štúdiom hydrosféry, hydrometeorológia je hraničný odbor medzi hydrológiou a meteorológiou - pracujú tam hydrológovia, prípadne meteorológovia, ale povolanie hydrometeorológ neexistuje.
hydrometeory Atmosférické zrážky možno v širšom zmysle slova definovať ako sústavu vodných častíc v kvapalnom alebo tuhom stave, ktoré sa vznášajú vo vzduchu alebo padajú na zem, a všeobecne sa nazývajú hydrometeory.

Charakteristické dni letného obdobia sú letný deň - s teplotou 25 °C a viac, tropický deň - s teplotou 30 °C a viac a tropická noc - noc, počas ktorej teplota neklesla pod 20 °C. Charakteristické dni sú klimatologickými charakteristikami, slúžia na porovnávanie rôznych regiónov. V jednotlivých rokoch môže ich počet značne kolísať. Napríklad v Bratislave je priemerne 7,2 tropických dní v roku, v Poprade len 1,4 dňa. V roku 1955 boli v Bratislave len 2 tropické dni, v roku 1983 ich bolo až 45.
chod meteorologického prvku
—,teploty, ročný Ročný chod teploty je priebeh teploty v ročnom cykle, ktorý závisí najmä od periodických zmien v príleve slnečnej energie počas roka a od vedľajších procesov daných charakterom atmosférickej cirkulácie. Znázorňuje sa spravidla plnou čiarou spájajúcou priemerné denné teploty. Pre porovnanie z klimatického hľadiska, t.j. pre porovnanie teplotných pomerov (teplotného režimu) rôznych miest na zemi, sa vypočítava ročný chod teploty z dlhého radu meteorologických pozorovaní. S dostatočnou presnosťou ho možno znázorniť spojením bodov na grafe, ktoré udávajú priemerné teploty v jednotlivých mesiacoch.
—,teploty, sekulárny Sekulárny chod teploty vyjadruje priebeh teploty za dlhé obdobie, spravidla storočie, pokiaľ existujú nepretržité záznamy o teplote vzduchu. Sekulárny chod teploty možno dobre znázorniť z hodnôt priemerných mesačných teplôt. Rôznymi matematickými metódami získame údaje na zostrojenie krivky sekulárneho chodu teploty, na ktorých možno dobre rozoznať teplé a studené epochy trvajúce spravidla niekoľko desaťročí.
—,zrážok, denný O dennom chode zrážok sa dá hovoriť v tom prípade, ak sa v poludňajších a popoludňajších hodinách letného obdobia častejšie vyskytujú lejaky konvektívneho charakteru. Súvisí to s prehrievaním zemského povrchu, ktoré podmieňuje vertikálne výstupne prúdy vzduchu a vznik kopovitej, príp. aj búrkovej oblačnosti.
—,zrážok, ročný Ročný chod zrážok možno zistiť z priemerných mesačných úhrnov zrážok vypočítaných z dlhoročných pozorovaní (obr. 10). Skúmaním ročného chodu zrážok možno špecifikovať klimatické odlišnosti jednotlivých častí povrchu. Sú oblasti daždivejšie v letnom období, napr. monzúnovom pásme, na iných miestach je viac zrážok v zimnom období
choroba, meteorotropná Najvážnejším prejavom vnímavosti na počasie je meteorotropná choroba , ktorú vyvolávajú a ovplyvňujú procesy prebiehajúce v atmosfére. Pri niektorých meteorotropných chorobách bol vplyv počasia zistený celkom pozitívne, pri iných je len pravdepodobný. V súčasnosti medzi meteorotropné choroby patria srdcové a cievne choroby, infarkt myokardu, pľúcna embólia, mozgová mŕtvica, záchvaty kardiálnej astmy a angíny pectoris, alergie, najmä senná nádcha, priedušková astma, choroby dýchacích ciest, očné choroby, vredová choroba žalúdka a dvanástnika a niektoré infekčné choroby (chrípka).

inovať je krehká usadenina jemných ľadových ihličiek. Pre jej vznik je potrebná teplota vzduchu pod 0°C a veľká vlhkosť vzduchu. Tvorí sa na stromoch a rôznych iných, najmä kovových predmetoch.
intenzita ,atmosférických zrážok sa teda vyjadruje množstvom zrážok v milimetroch, ktoré spadne za určitý čas, spravidla za hodinu. Sneženie alebo trvalejší dážď z vrstevnatej oblačnosti býva u nás obyčajne len slabej (do 1 mm/h) alebo miernej (1,1 - 5,0 mm/h) intenzity. Väčšiu intenzitu majú zrážky z kopovitých - búrkových oblakov. U nás sa búrky už dosť často vyskytujú koncom mája, veľká intenzita zrážok však pri nich býva až v lete, keď sa tvoria vo veľmi teplom a vlhkom vzduchu pochádzajúcom zo subtrópov. Ďalšie stupne intenzity sú: silný dážď (5,1 - 10,0 mm/h), veľmi silný dážď (10,1 - 15,0 mm/h), lejak (15,1 - 23,0 mm/h), príval (23,1 - 58,0 mm/h) a prietrž mračien (približne nad 55 mm/h).
inverzia teploty je taká zmena teploty s výškou, pri ktorej teplota s výškou stúpa. Vyskytuje sa vždy len v určitých vrstvách troposféry, najčastejšie pri zemi. Typickým počasím pri inverzii v zime sú hmly a chlad v nížinách, slnečno a pomerne teplo na horách.
ionosféra Súčasťou termosféry je ionosféra, t.j. zóna zvýšenej ionizácie vzduchu, ktorá má význam pre šírenie elektromagnetických vín. Jej rozsah je od 60 do 800 km.
ióny vzduchu vznikajú vplyvom ionizujúcich činiteľov — ionizátorov (rádioaktívne, kozmické, korpuskulárne alebo ultrafialové žiarenie, búrkové javy, termická ionizácia pri požiaroch, mechanické procesy) spojené s rozpadom kvapiek.
- vodopády, príbojové vlny , tak že atómy molekuly strácajú jeden zo svojich elektrónov (vzniká kladný ión ktorý sa pripojí k inému atómu alebo molekule (vzniká záporný ión).
izalobary sú čiary na synoptickej mape, ktoré spájajú miesta s rovnakými hodnotami tlakovej tendencie. Napríklad izalobara, ktorá vyjadruje pokles tlaku o 2 hPa za 3 hodiny, spája všetky miesta, kde je táto hodnota udávaná meteorologickou stanicou alebo je určená interpoláciou medzi stanicami
izobary Rozloženie tlaku vzduchu na určitej časti zemského povrchu vznikne, ak pospájame čiarou body s rovnakou hodnotou tlaku vzduchu (používa sa pritom metóda interpolácie). Tieto čiary sa nazývajú izobary a zväčša sa zakresľujú pre každých 5hPa.
izotermia je rozdelenie teploty s výškou, pri ktorom sa teplota s výškou v určitej vrstve nemení.

jadrá, kondenzačné Kondenzáciu podmieňujú častice prachu, dymu a pod., na ktorých sa vodné pary zrážajú, a nazývajú sa kondenzačné jadro.
Jar - v meteorológii kalendárne obdobie 1.marec až 31.máj, v astronómii obdobie od jarnej rovnodennosti po letný slnovrat. V klimatológii sa v Európe považuje za jar tiež obdobie s priemernými dennými teplotami od 5,1 do 15,0 °C. Podľa tohto kritéria začína na Slovensku jar najskôr v Podunajskej nížine okolo 18. marca, na Kysuciach, Orave, Liptove, Spiši a Horehroní až v prvej dekáde apríla.
Jarná rovnodennosť - čas, kedy sa Slnko pri svojom zdanlivom pohybe od juhu na sever práve nachádza nad rovníkom. V tomto čase je deň a noc na celej Zemi rovnako dlhá. Tohto roku bude Slnko presne nad rovníkom 21.marca o 2 h 46 min. V židovskom aj kresťanskom kalendári sa od rovnodennosti odvíja určenie Veľkej noci a tzv. pohyblivých sviatkov. V starovekých kultúrach rok začínal zväčša v jeseni, v určitých obdobiach však aj od mesiaca, v ktorom bola jarná rovnodennosť .
Jarné mrazy alebo mrazíky - mrazy vyskytujúce sa už vo vegetačnom období, spôsobujú škody najmä v ovocinárstve a zeleninárstve. Po vpáde studeného (obyčajne veľmi čistého - priezračného) vzduchu pri nočnom vyjasnení a utíšení vetra často klesá teplota vzduchu v prízemnej vrstve pod bod mrazu. Ak je mráz len vo veľmi tenkej prízemnej vrstve, hrubej len niekoľko decimetrov, hovoríme o mrazíkoch. Pri bezvetrí býva medzi teplotou v štandardnej výške merania (2 m) a teplotou tesne nad povrchom (5 cm) rozdiel aj 4 až 5 °C. Proti mrazíkom sa dajú rastliny chrániť rosením alebo zadymovaním.
jodid strieborný Zistilo sa, že rozprašovaním chemickej látky, ktorou býva spravidla jodid strieborný, sa krúpy v búrkovom mraku nemusia vytvoriť. Častice jodidu strieborného majú funkciu kondenzačných jadier, na ktorých sa zachytávajú vodné pary, a kondenzácia začína prebiehať skôr ako v prirodzených podmienkach bez „očkovania" oblaku chemickou látkou. Tým sa dosiahne, že dažďové kvapky rýchlejšie narastú do takej veľkosti, že vypadnú na Zem skôr, ako ich výstupné prúdy stihnú vrátiť späť nahor do veľkých výšok, kde by sa mohli zmeniť na krúpy. Jodid strieborný sa do búrkových oblakov do špeciálnymi raketami. V súvislosti s tým je potrebné vybudovať odpadá rampy pre rakety a zabezpečiť spoľahlivú predpoveď vzniku a vývoja búrkový oblakov a ich polohy v priestore. Vybudovanie odpaľovacích základní rozmiestnených v určitom polygóne je otázka technická. Oveľa zložitejšie je predpovedanie búrok a krupobitia. Na spoľahlivú veľmi krátkodobú predpoveď búrkových javov spojených s krupobitím je potrebný meteorologický rádiolokátor, ktorý umožňuje sledovať vývoj oblakov.

Konvektívne výstupné pohyby vzduchu vznikajú ako dôsledok nerovnomerného zohrievania zemského povrchu slnečným žiarením (termickú konvekcia) alebo v dôsledku vynútených vertikálnych pohybov na svahoch hôr (dynamická konvekcia). Ich horizontálne rozmery sú menšie, avšak rýchlosť vo vertikálnom smere dosahuje 5 až 10m. s~', niekedy 20 aj viac m-s'1. Pri výstupných pohyboch vzniká kopovitá oblačnosť rôzneho vertikálneho rozsahu. Pri búrkach siaha až k hranici troposféry, ktorá pôsobí ako zadržujúca vrstva. V ojedinelých prípadoch siaha vrchol búrkového oblaku aj nad tropopauzu.
koróna, zemská viď geokoróna
krupobitie krúpy vznikajú pri letných búrkach, keď silné výstupné prúdy vynášajú kvapky do veľkých výšok, kde je teplota vzduchu pod bodom mrazu. Pritom narastajú do takých rozmerov, že pri páde na zem sa nestihnú roztopiť.
Krúžok, staničný Staničný krúžok je model (schéma), v ktorom čísla a špeciálne symboly vyjadrujú stav počasia na meteorologickej stanici
kyslík Pomerne vysoké je percentuálne zastúpenie kyslíka (20,9 %), ktorý je chemicky aktívny a má základný význam pri dýchaní rastlín a živočíchov.
koagulácia vodných kvapiek V oblaku prebieha koagulácia vodných kvapiek, t.j. nárast veľkých kvapiek na úkor malých.
kondenzácia je skvapalňovanie (zrážame) vodnej pary v atmosfére. Je opakom vyparovania.

Ľadovec O škodách na úrode, ktoré spôsobuje ľadovec, sa dozvedáme každoročne Krúpy väčších rozmerov dokážu poškodiť aj autá, budovy a rôzne objekty Známe sú aj prípady zabitia ľudí aj zvierat ľadovcom. Napríklad v r. 1939 na severnom Kaukaze ľadovec veľkosti slepačieho vajca utĺkol okolo 2000 oviec. V r. 1961 v severnej Indii krúpa s hmotnosťou 3 kg zabila slona. Tieto živly majú dosť ohraničený lokálny charakter.
Ľadový deň- deň s maximálnou teplotou nižšou ako 0 °C. To znamená, že ak počas 24 hodín nevystúpi teplota nad nulu, hovoríme o ľadovom dni. O ľadových dňoch sa zvykne tiež hovoriť ako o dňoch s celodenným mrazom. Ich výskyt je na rozdiel od arktických dní častejší, pričom sa môžu vyskytnúť v nížinách od polovice novembra až do konca marca. V zimnom období pozorujeme výskyt ľadových dní takmer každoročne. Priemerný počet ľadových dní v roku je v Bratislave a Hurbanove 23, Piešťanoch 25, Košiciach 36, Liptovskom Hrádku 43 a Oravskej Lesnej 55.
Ľadovica- je súvislá priehľadná ľadová vrstva, ktorá sa tvorí zamrznutím prechladených kvapiek vody obvykle pri mrholení alebo mrznúcom daždi. Súvislý ľadový obal pokrýva celé predmety, vodorovné, zvislé či šikmé plochy, konáre stromov, drôty elektrického vedenia a pod. Pri dlhšie trvajúcom výskyte môže vytvoriť na predmetoch vrstvu aj niekoľko cm hrubú, pričom veľká hmotnosť ľadu potom spôsobuje rozsiahle škody na porastoch a elektrickom vedení.
lata, snehomerná sa používa na zmeranie výšky snehovej pokrývky
lejaky sa vyskytujú pri intenzívnych konvektívnych výstupných prúdoch vzduchu, pri ktorých vznikajú kopovité a búrkové oblaky. Rýchlosť týchto výstupných prúdov je oveľa väčšia (5 až 10m . s~ ').
leto, babie Na jeseň sa v oblasti vysokého tlaku vzduchu vytvára v nižších polohách hmla, ktorá sa cez deň väčšinou rozplynie a býva ustálené a cez deň teplé počasie. Obdobie ustáleného a teplého počasia s rannými hmlami na konci septembra a začiatku októbra sa ľudovo nazýva babie leto.

Májové ochladenia- viac, či menej pravidelné ochladenia s následnými prízemnými mrazmi po vpáde studeného vzduchu arktického pôvodu. V máji sa pevnina už rýchlo zohrieva, ale oceán v zohrievaní zaostáva. Zväčšujúci sa teplotný rozdiel sa prejaví aj v rozložení tlaku vzduchu. Táto nerovnováha sa občas vyrovnáva vpádom studeného morského vzduchu do vnútrozemia. Najznámejšie májové ochladenie sa spája s tzv. „zmrznutými svätými" (12. až 15. mája). Nemecký meteorológ G. Hellmann ukázal, že ochladenia v týchto dňoch sa pred rokom 1860 vyskytovali s pravdepodobnosťou vyššou ako 50%. Po tomto roku však dochádza k „rozdvojeniu" maximálnej početnosti ochladení na prvé, okolo 8. - 9., a druhé 20. - 21 mája. Ich pravdepodobnosť výskytu však nedosahuje ani 40%.
Marcová zima- prechodný návrat zimy - zastavenie, prerušenie vzostupu teplôt (ktoré je v marci už dosť výrazné) približne v druhej a piatej pentáde mesiaca vplyvom vpádov studeného vzduchu od severu. Často ide o vlhký morský vzduch prinášajúci za veterného počasia nepríjemné silné snehové prehánky. Pravdepodobnosť ochladenia okolo 10.marca ("na Štyridsiatich mučeníkov") je až 38 %.
mapa, poveternostná Synoptická (poveternostná) mapa (z gréckeho synoptikos - - súčasne vidieť, prehliadať) obsahuje stav počasia pozorovaný na meteorologických staniciach v určitej oblasti a v určitom čase zaznamenaný do mapy podlá jednotného modelu staničného krúžku.
meteorológia je veda, zaoberajúca sa všestranným štúdiom javov, ktoré prebiehajú v atmosfére. Sústavným sledovaním procesov v ovzduší a využívaním vedeckých poznatkov predpovedá počasie.
—, novoveká vychádza z rýchleho vývoja meteorologických prístrojov, ktoré boli nevyhnutné na to, aby sa meteorológia dostala úplne na vedecký základ. Medzi najvýznamnejšie činy patrí zostrojenie vlhkomeru FERDINANDOM II. TOSKÁNSKYM v roku 1650 a zavedenie bodu varu a bodu mrazu do teplomernej stupnice CH. HUYGEYVSOM v r. 1665. Ďalšie teplomerné stupnice zaviedli v r. 1716 G. D. FAHRENHEIT. v r. 1736 G. D. CELSIUS a v r. 1773 R. A. RÉAUMUR. V r. 1783 skonštruoval H. B. SAUSSURE vlasový vlhkomer založený na princípe zmeny dĺžky odmastnených ľudských vlasov so zmenou vlhkosti vzduchu, ktorý sa používa dodnes. Anglický admirál F. BEAUFORT zaviedol v r. 1805 stupnicu smerov vetra. V r. 1825 skonštruoval E. F. AUGUST prístroj na meranie vlhkosti vzduchu založený na princípe merania teploty dvoma teplomermi súčasne, z ktorých jeden má na nádobke navlečenú navlhčenú batistovú tkaninu (vlhký teplomer). Vlhkosť vzduchu závisí od rozdielu teplôt nameraných na oboch teplomeroch. Tento princíp sa využíva na jej meranie aj v súčasnosti. Nakoniec treba pripomenúť K. J. ÁNG-STRÔMA. ktorý v r. 1897 skonštruoval pyrheliometer — prístroj na meranie slnečného žiarenia.
—, staroveká sa začala rozvíjať najmä zásluhou ARISTOTELA, v štvorzväzkovom diele Meteorologica objasnil svetelné javy v ovzduší, zražok vietor, búrky a pod. Starí Rimania používali dvanásťstupňovú ružicu na u smeru vetra Už v čínskych kronikách z obdobia pred naším letopočtom možno nájsť záznamy o meraní zrážok.
—,stredoveká spočiatku stagnovala, cenné sú však záznamy o počasí, ktorérobili mnísi a profesori na najstarších univerzitách. Až v 15. storočí začína výrazný pokrok, keď N. CUSANUS zostrojil prístroj na meranie vlhkosti vzduchu. Založený bol na princípe pohlcovania vlhkosti klbkami vlny, ktorých vlhkosť sa určovala vážením. Vlhkomer zostrojil aj LEONARDO da Vinci, ktorý skonštruoval i prvý prístroj na meranie vetra - - anemometer.
—,synoptická Porovnávanie údajov súčasne nameraných a zakreslených do mapy jezákladom synoptickej meteorológie, ktorá pomocou týchto máp a ďalších podkladov analyzuje súčasný stav počasia a na základe zákonitosti vývoja atmosférických procesov predpovedá počasie.
—,v období renesancie zaznamenávame celý rad významných objavov, ktoréurýchlili okrem rozvoja fyziky aj rozvoj meteorológie. V r. 1597 skonštruoval Galileo GALILEI prístroj na meranie teploty vzduchu a v r. 1643 navrhol E. TORRI-CELLI princíp ortuťového tlakomera, ktorý sa využíva dodnes. Už o 5 rokov neskôr meral G. PERRIER tlak vzduchu pri výstupe na vrchol sopky Puy de Dóme (l 465 m n. m.) a potvrdil, že atmosférický tlak s výškou klesá. Na základe údajov o tlaku vzduchu boli v druhej polovici 17. storočia zaznamenané prvé pokusy predpovedať počasie.
metóda, matematicko-fyzikálna predpovedania počasia využíva výpočtovú techniku, ktorá spracúva informácie o stave počasia z jednotlivých meteorologických staníc. Tieto informácie sú naprogramované tak, aby ich počítač mohol ďalej spracovať. Údaje sa z meteorologických staníc nepravidelne rozmiestnených prepočítavajú do pravidelnej, najčastejšie štvorcovej siete bodov. Opravené údaje vstupujú do matematických modelov zostavených na základe hydrometeorologických rovníc opisujúcich vývoj a stav počasia. Riešením rovníc určí počítač predpokladaný stav meteorologických prvkov: tlak a teplotu vzduchu, smer a rýchlosť vetra, atmosférické zrážky a pod.,
—,synoptická predpovedania počasia využíva synoptik, čiže meteorológ ktorý sa špecializuje na predpovedanie počasia. Pomocou synoptických máp sleduje počasie na veľkom území. Na základe údajov na synoptickej mape rozbor poveternostnej situácie. Stanovuje procesy dôležité pre počasie oblasti, a to smer prúdenia vzduchu a jeho vlastnosti, tlakový útvar.
mezopauza Mezosféra je zhora ohraničená mezopauzou.
mezosféra vrstva atmosféry nad stratopauzou od 55 do 80 km, pre ktorú je typický pokles teploty vzduchu s výškou asi od O až na hodnoty pod -100 °C. V mezosfére možno pozorovať striebristé oblaky zložené z kryštálikov ľadu. resp. sopečného popola.
mikrobarograf je prístroj zložený zo súpravy škatuliek umiestnených nad sebou, ktorých zmena objemu spôsobená zmenou tlaku vzduchu sa prenáša kľukovým mechanizmom na rameno ukončené perom. Pero nepretržite zaznamenáva tlak na papierový pás navinutý na palec otáčaný hodinovým strojom.
množstvo zrážok sa určuje výškou vrstvy vody v milimetroch, ktoré spadne na akúkoľvek plochu. Ak záchytnú plochu presne ohraničíme, množstvo zrážok možno vyjadriť aj objemom vody na túto plochu. Napríklad 10 mm zrážok znamená 101 vody na l m2. Na meranie množstva zrážok sa používa zrážkomer a ombrograf.
Monzún Je to sezónny vietor, ktorý mení smer dvakrát do roka. Monzúnové prúdenie je spôsobené tým, že na jar a v lete je teplejšia pevnina, nad ktorou sa vzduch prehrieva a vystupuje nahor. Na jeho miesto priteká vzduch z mora. Letný oceánsky monzún sa najvýraznejšie prejavuje v Indii a jeho nástup je často dosť prudký. Vo vlhkom morskom vzduchu sa nad pobrežnými oblasťami vytvára mohutná zrážková oblačnosť. Pri monzúnových dažďoch sa napĺňajú vyschnuté korytá riek, ba niekedy vznikajú aj nové rieky. Vytrvalé monzúnové dažde spôsobujú často rozsiahle záplavy a sú príčinou živelných katastrôf. Monzúnové dažde sú najvýdatnejšie blízko pobrežia, na ktorom vystupujú vysoké hory (napríklad v indickom štáte Bihar), vytvárajúce monzúnovému prúdeniu prekážku. Prekážka núti vzduch vystupovať do veľkých výšok, čím sa zvyšuje množstvo kondenzovanej vody v oblakoch, a tým aj výdatnosť atmosférických zrážok.
—,európsky Ak obdobie dažďov trvá dlhšie (niekoľko týždňov), potom sa označuje ako európsky monzún.
mrazíky, prízemné Pre potreby poľnohospodárskej výroby sa merajú teploty vzduchu v meteorologickej búdke vo výške 2rn nad zemou a v prízemnej vrstve vzduchu vo výške 5 cm nad zemou. Meraním pri zemi sa sleduje výskyt prízemných mrazíkov, ktoré ohrozujú rastliny skoro na jar a na jeseň. Predpovede prízemných mrazíkov pomáhajú pri preventívnej ochrane rastlín na jar (napr. zadymovanie, zavlažovanie a pod.). Na jeseň možno predísť škodám na úrode včasným zberom plodín.
Mrazový deň - deň s minimálnou teplotou nižšou ako 0 °C. To znamená, že ak v priebehu 24 hodín čo len na okamih klesne teplota pod nulu (vyskytne sa mráz), hovoríme už o mrazovom dni. V nížinách sa mrazový deň môže vyskytnúť od septembra až do mája, v horských oblastiach, najmä kotlinových polohách, je to po celý rok. Mrazové dni sú najnebezpečnejšie na jar, kedy môžu spôsobiť veľké škody na vegetácii. Priemerný počet mrazových dní (dní s mrazom) v roku je v Bratislave 88, Hurbanove 94, Piešťanoch 102, Košiciach 115, Liptovskom Hrádku 153 a Oravskej Lesnej 179.
mrholenie tvoria jemné, spravidla husto zoskupené kvapky s priemerom menším ako 0,5 mm. Mrholenie sa od dažďa odlišuje tým, že na vodnej ploche mrholenie nezanecháva stopy, zatiaľ čo padajúci dážď je na vodnej ploche zreteľne viditeľný.

Iné weby autora

Slovensko - Tipy na výlet