Meteorologický slovník

Vitajte v meteorologickom slovníku. Vyberte si začiatočné písmeno hľadaného výrazu.

U V Z

U

  • Útvary , tlakové Základnými sú: tlaková níž (cyklóna). brázda nízkeho tlaku vzduchu, tlaková výš (anticyklóna), výbežok tlakovej výše , tlakové sedlo a pás vyššieho alebo nižšieho tlaku vzduchu.
  • Údolný vietor vzniká v horských oblastiach cez deň v dôsledku zohrievania vzduchu na svahu zohriaty vzduch je ľahší, preto je nútený vystupovať pozdĺž svahu hore a na jeho miesto prúdi studený vzduch z údolia
  • UV index medzinárodne uznávaný spôsob merania intenzity ultrafialového (UV) žiarenia vyžarovaného Slnkom na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase jeho predpokladaná výška je súčasťou predpovede počasia, ide o jednoduchú číselnú škálu (0 až 11+) vyjadrujúcu aktuálnu dennú intenzitu slnečného UV žiarenia maximálne hodnoty dosahuje na poludnie v letnom období denný a ročný chod súvisí s dĺžkou dráhy slnečných lúčov v atmosfére (čím je dráha kratšia, tým je UV žiarenie menej pohltené atmosférickým ozónom)

V

  • Vianočné oteplenie, vianočný odmäk či "obleva" - prechodné zastavenie poklesu teploty v druhej polovici decembra pozorované na dlhodobej teplotnej krivke. Oteplenie, zachytené aj v ľudových pranostikách, nastáva často okolo Vianoc účinkom zosilneného prílevu teplého morského vzduchu. Na prelome rokov pokles teploty obyčajne pokračuje až do vrcholu zimy, ktorý býva v dlhodobom priemere v polovici januára.
  • vietor je pohyb vzduchu, ktorý charakterizujeme smerom odkiaľ vanie (severný vietor vanie zo severu, južný z juhu a pod.) a rýchlosťou, ktorú môžeme vyjadriť v jednotkách (rýchlosti) m/s alebo km/h. V tejto súvislosti je teda správne hovoriť o rýchlosti vetra a nesprávne je hovoriť o sile vetra. V dávnejších časoch keď ani na meteorologických staniciach neboli bežne dostupné prístroje na meranie rýchlosti vetra sa rýchlosť odhadovala podľa silových účinkov na predmety v prírode. Na to slúžila Beaufortova (bofortova) stupnica sily vetra (bola adaptovaná z námorníctva na pevninské podmienky). Posledný stupeň tejto stupnice má pomenovanie orkán (uragán, hurikán) podľa rovnomenného meteorologického javu (tiež tajfún, cyklón - odborne tropická cyklóna), ktorý je známy práve tým, že sa prejavuje aj mimoriadne silným vetrom.
  • —, geostrofický je horizontálny pohyb bez trenia, pri ktorom je sila tlakového gradientu v rovnováhe s Coriolisovou silou
  • —, horský vzniká v horských oblastiach v noci v dôsledku ochladzovania vzduchu na svahoch hôr vyžarovaním tepla. Takto ochladený vzduch sa stáva ťažším a prúdi dolu svahom ako horský vietor.
  • —, údolný vzniká v horských oblastiach cez deň v dôsledku zohrievania vzduchu na svahu. Zohriatý vzduch je ľahší, preto je nútený vystupovať pozdĺž svahu nahor. Na jeho miesto prúdi studený vzduch z údolia.
  • víchrica je silný vietor vyskytujúci sa najčastejšie na mori alebo na horách, priemerná rýchlosť dosahuje minimálne 21 m. s. Láme stromy, strháva strechy a zapríčiňuje aj ďalšie škody. Na mori spôsobuje veľmi vysoké vlny.
  • Virga jemné zrážkové pruhy vypadávajúce zvislo alebo šikmo pod základňu oblakov a nedosahujúce zemského povrchu
  • vlhkomer, vlasový V r. 1783 skonštruoval H. B. SAUSSURE vlasový vlhkomer založený na princípe zmeny dĺžky odmastnených ľudských vlasov so zmenou vlhkosti vzduchu, ktorý sa používa dodnes.
  • vlhkosť vzduchu je daná množstvom vodnej pary, ktoré je obsiahnuté v urči tom objeme vzduchu
  • —,vzduchu, absolútna percentuálny pomer momentálneho tlaku vodnej pary k maximálnemu tlaku
  • —,vzduchu, relatívna množstvo vodnej pary v gramoch v 1 m3
  • —,vzduchu, špecifická množstvo vodnej pary v gramoch, ktoré je obsiahnuté v 1 kg vzduchu
  • vodivosť atmosféry, elektrická závisí od počtu iónov a ich pohyblivosti. Výrazne sa mení s výškou. Do výšky 3 km je veľmi malá, vo výške 100 km je porovnateľná s vodivosťou kovov.
  • Vodná triešť množstvo malých vodných kvapiek zdvihnutých vetrom z veľkej vodnej plochy, obyčajne z hrebeňov vĺn a prenášaných vzduchom na kratšie vzdialenosti jav sa pozoruje len pri silnom vetre na brehoch veľkých vodných plôch, vodopádov a pod.
  • vplyvy, orografické Vplyv orografie na teplotu vzduchu sa najvýraznejšie prejavuje za jasných zimných nocí v oblasti tlakovej vyše. Prízemná vrstva vzduchu sa v horských údoliach a kotlinách ochladzuje omnoho intenzívnejšie ako na otvorených rovinách. Na území Slovenska sa tento vplyv uplatňuje veľmi výrazne, napr. najnižšie nočné teploty namerané v Hurbanove a v Oravskej Lesnej sa líšia niekedy až o 20°C
  • vrstva, hraničná Časť troposféry od zemského povrchu do výšky l až 2 km sa nazýva hraničná vrstva, v ktorej sa prejavuje dynamický a termický vplyv zemského povrchu (turbulentnosť, ohrievanie a ochladzovanie).
  • výbežok tlakovej vyše je systém pretiahnutých izobár, ktoré sa vysúvajú od stredu tlakovej vyše na ktorúkoľvek stranu. Pozdĺž osi výbežku sú vyššie hodnoty tlaku vzduchu. Ak porovnávame tlakovú výš s horským masívom, potom výbežok tlakovej vyše je hrebeň, ktorý z neho vybieha, pričom sa jeho výška od stredu znižuje. Často hovoríme o hrebeni vysokého tlaku vzduchu. Výbežok tlakovej vyše sa vytvára zväčša v studenom vzduchu po prechode studeného frontu a podmieňuje najmä v teplejšej časti roka rýchle zlepšenie počasia.
  • vypĺňanie tlakovej niže nastáva vtedy, keď studený front dosiahne po celej dĺžke teplý front a vytvorí sa oklúzny front. V ďalšom vývoji sa oklúzny front rozpadáva, pretože teplý vzduch je vytláčaný nahor. Tlaková níž je zospodu postupne zaplavovaná ťažším studeným vzduchom, čo má za následok vzostup tlaku a vypĺňanie tlakovej niže.
  • výš, podružná tlaková (jadro vysokého tlaku vzduchu) je neveľká oddeľujúca sa anticyklóna na okraji už vzniknutej tlakovej vyše. Zvykne sa oddeľovať vo výbežku tlakovej vyše.
  • —, tlaková je oblasť vyššieho tlaku vzduchu s uzavretými izobarami a s maximálnym tlakom v strede. Vzduch v nej prúdi na severnej pologuli v smere pohybu hodinových ručičiek a na južnej pologuli opačne. V prí­zemnej vrstve vzduchu prúdi vzduch smerom k okrajom tlakovej vyše. Vo vyšších vrstvách atmosféry sa pozorujú zostupné vertikálne pohyby vzduchu. Stred tlako­vej vyše sa na poveternostných mapách označuje písmenom V
  • výška základne oblakov je dôležitá najmä pri pristavaní, pretože určuje okamih. v ktorom pilot získa vizuálny kontakt so zemou
  • vyžarovanie atmosféry má zložitý charakter. Spravidla sa uvažuje len spätné žiarenie atmosféry t. j. časť žiarenia, ktoré sa z atmosféry dostane späť na zemský povrch.
  • —,zemského povrchu závisí do značnej miery od vlhkosti vzduchu, oblačnosti a stavu povrchu. Ovplyvňuje teplotný režim povrchu Zeme a priľahlých vrstiev vzduchu, čo sa prejavuje najmä poklesom teploty vzduchu v nočných hodinách.
  • Vzduch
  • —,arktický morský arktický vzduch sa formuje nad Severným radovým Grónskom a Špicbergami, a preniká do strednej Európy pri severozápadnom prúdení. Postupuje cez Nórske more a južnú Škandináviu .V našej oblasti sa prejavuje výrazným ochladením, predovšetkým v letnom období. V zimnom období môže morský arktický vzduch spôsobiť v našej oblasti aj oteplenie. Stáva sa to vtedy, keď je nad vnútrozemím silne vychladený pevninský vzduch. V morskom arktickom vzduchu sa vytvára v lete kopovitá oblačnosť a v zimnom období nízka vrstevnatá oblačnosť alebo hmly.
  • —,miernych šírok, morský Morský vzduch miernych šírok (polárny) sa formuje najmä nad Severným Atlantikom. Do strednej Európy preniká pri západnom a severozápadnom prúdení cez Britské ostrovy a západnú Európu alebo aj cez Severné more. V letnom období prináša oblačné počasie so zrážkami a ochladenie. V zimnom období je to sneženie a neskôr výrazné oteplenie. Často sa vytvárajú hmly a nízka oblačnosť. Dlhšie trvajúci prílev morského vzduchu miernych šírok spôsobuje v zime topenie snehu v nížinách.
  • —,miernych šírok, pevninský sa formuje nad severnou pologuľou v centrálnych oblastiach kontinentov (napr. v ZSSR a Kanade). Vyznačuje sa nízkym obsahom vodnej pary a do našej oblasti preniká od severovýchodu a východu najčastejšie na okraji tlakovej vyše so stredom nad severozápadnou Európou. V letnom období prináša mierne ochladenie, suché a slnečné počasie. V zimnom období je tento vzduch často chladnejší ako arktický vzduch, ktorý preniká od severozápadu. Jeho teplota závisí od dĺžky zotrvávania nad vychladenou a často aj zasneženou pevninou
  • —, morský tropický sa formuje v subtropických oblastiach Atlantického oceánu, najčastejšie v oblasti Azorských ostrovov, pôsobením stacionárnej tlakovej vyše (Azorská tlaková výš). Do našej oblasti prúdi od juhozápadu a je vlhký a teplý. V tomto vzduchu sa vytvára najviac oblačnosti v alpskej oblasti, ktorá často zasahuje aj nad naše územie. Výdatnosť zrážok na našom území je spravidla nižšia ako v morskom vzduchu miernych šírok. Tropický vzduch, ktorý má charakter morskej vzduchovej hmoty, sa dostáva občas do našej oblasti aj od Stredozemného mora. V tejto vzduchovej hmote býva u nás pri južnom prúdení počas celého roka teplé počasie, v letnom období miestne búrky, v zime hmly a nízka oblačnosť.
  • —,Pevninský arktický vzduch sa formuje nad Arktídou a do našej oblasti preniká pri severnom prúdení zvyčajne cez Fínsko, Pobaltie a Poľsko. Prináša výrazné ochladenie najmä na horách. V pevninskom arktickom vzduchu prevláda počasie s malou oblačnosťou a v zime často so silnými nočnými mrazmi. Vpád pevninského arktického vzduchu je sprevádzaný spravidla silným vetrom a je nebezpečný najmä v máji a koncom septembra. V tomto období prízemné mrazy spôsobujú škody na poľnohospodárskych plodinách a ovocných stromoch.
  • —, pevninský tropický sa formuje nad severnou Afrikou, v južných oblastiach Sovietskeho zväzu a v lete aj nad juhovýchodnou a južnou Európou. Charakterizujú ho vysoké teploty a nízka vlhkosť vzduchu. Do našej oblasti preniká od juhu alebo juhovýchodu. V pevninskom tropickom vzduchu bývajú v lete najväčšie horúčavy v celej strednej Európe a maximálne denné teploty sa občas približujú k rekordným hodnotám.
  • —, rovníkový sa formuje v pásme rovníkových tíšin. Sú to oblasti okolo rovníka s rovnomerne rozloženým tlakom vzduchu. Rovníkový vzduch je horúci a vlhký. Do našej oblasti však nepreniká. V rovníkových oblastiach, najmä nad oceánmi, sa v tomto vzduchu vyskytujú intenzívne tropické búrky.
  • vznik atmosférického frontu Podmienkou vzniku atmosférického frontu je existencia rôznych vzduchových hmôt a ich presun z jednej oblasti do druhej. Atmosférické fronty vznikajú najčastejšie tam, kde sa vplyvom cirkulácie zbiehajú vzdušné prúdy prinášajúce rôzne vzduchové hmoty. Môže ísť napríklad o stretávanie sa studeného severozápadného prúdenia s teplým juhozápadným prúdením. Vzniknutý front potom nezostáva na jednom mieste, ale sa môže v dôsledku prúdenia premiestňovať do priestoru studeného vzduchu (teplý front) alebo opačne (studený front). Ak má časť toho istého frontu charakter studeného frontu a časť charakter teplého frontu, vzniká vlna na studenom fronte.
  • —,atmosférických zrážok sa takmer vždy spája s existenciou výstupných prúdov a so vznikom zrážkových oblakov. Ak tvoria oblak len veľmi malé kvapky, potom aj slabé výstupné prúdy vynášajú kvapky nahor. Aby mohli kvapky padať na zem, musia dosiahnuť určitú veľkosť. Pri usporiadaných vertikálnych pohyboch s rýchlosťou niekoľko cm. s ' padá drobný ale trvalý dážď, pričom pásmo atmosférických zrážok v súlade s horizontálnymi rozmermi zodpovedajúcej oblačnosti je široké niekoľko desiatok kilometrov.

Z

  • záznamy o počasí sú číselné alebo slovné údaje o meteorologických prvkoch, javoch alebo procesoch, ktoré prebiehajú v určitom okamihu na určitom mieste zemského povrchu. V súčasnosti sa získavajú z pozorovaní na meteorologických staniciach.
  • zhoršenie počasia možno očakávať pri postupnom zosilňovaní vetra, často z juhovýchodného smeru, pri pribúdaní vysokých oblakov typu cirus alebo cirostratus a pri poklese tlaku vzduchu. Typickým znakom zhoršenia počasia j červený západ Slnka spôsobený zvyšujúcou sa vlhkosťou vzduchu. Uvedená charakteristika nemá však všeobecnú platnosť. Môže nastať aj situácia, že pri zvýšene vlhkosti vzduchu budú nasledujúci deň miestne búrky z tepla, ale celkový charakter počasia sa nezmení.
  • zmeny meteorologických prvkov, neperiodické sú zmeny, ktoré narúšajú periodickosť a sú spôsobené cirkuláciou atmosféry, teda prenosom vzduchových hmôt z jednej oblasti do druhej.
  • —,meteorologických prvkov, periodické sú spôsobené výlučne periodickými zmenami v množstve slnečnej energie v dôsledku striedania dňa a noci a otáčania Zeme okolo Slnka.
  • —,tlaku vzduchu v horizontálnom smere sú v rôznych oblastiach našej Zeme rôzne a na danom mieste sa menia niekedy aj zo dňa na deň. Aby sme ich mohli zistiť, zakresľujú sa redukované hodnoty tlaku vzduchu (na hladinu mora) namerané na meteorologických staniciach do synoptických máp.
  • zore vzniká pri východe a západe Slnka rozptyľovaním predovšetkým červených a žltých lúčov v atmosfére (s tým súvisí i dané sfarbenie) tým intenzívnejšie, čím viac vodnej pary sa nachádza v atmosfére farebnosť je výraznejšia v jesennom období a v nízkych zemepisných šírkach
  • zrážkomer je prístroj na meranie množstva zrážok kvapalného aj tuhého skupenstva. Je to kovová valcovitá nádoba s presne definovanou kruhovou záchytnou plochou (horným otvorom, spravidla 500cm2) umiestnenou Im nad zemou. Dažďová voda zachytená zrážkomerom sa preleje do sklenej odmerky, na ktorej je stupnica delená s presnosťou na desatiny milimetra. Zachytené tuhé zrážky sa musia pred meraním roztopiť tak, aby bol výpar pri zohrievaní čo najmenší.
  • zrážky, atmosférické zrážky možno v širšom zmysle slova definovať ako sústavu vodných častíc v kvapalnom alebo tuhom stave, ktoré sa vznášajú vo vzduchu alebo padajú na zem, a všeobecne sa nazývajú hydrometeory

Pri tvorbe Meteorologického slovníka som si pomáhal publíkaciu od RnDr.Jozefa Iľka.Csc Mini Lexikón Meteorológie

Iné weby autora
Slovensko - Tipy na výlet Slovensko - Tipy na výlet

Ondrej Košťan © 2011